Už
dlho som premýšľala nad tým, že vám napíšem niečo o mojich kuchynských
dobrodružstvách. Avšak na moje šťastie, zatiaľ veľmi nebolo o čom písať. Podarilo
sa mi uvariť zopár vecí, ako napríklad rôzne druhy omáčok, dokonca sa mi
podarilo urobiť mäso v cestičku, (rozhodnutie dotýkať sa surového mäsa
bolo jedno z najväčších aké som tu uskutočnila, ale keďže to bolo
nevyhnutné, veľmi nebolo o čom rozmýšľať...) Stále dokola si varím
zeleninovú polievku (áno, tú s kukuricou) a pomaly sa učím. A keďže som sa za ten čas už čo-to
naučila, rozhodla som sa spísať zopár rád pre začínajúcich kuchárov, nie len
študentov, a zároveň vám priblížiť včerajší deň, ktorý by sa dal označiť
ako Experimentovanie v kuchyni...
Na úvod musím povedať, že včerajšok bol naozaj krásny.
Taká milá a veľmi pokojná sobota plná prírody. O jedenástej sme sa s Riinou
vybrali von, spolu s našimi foťáčikmi. Ja som to plánovala už dlho, keďže
celý týždeň som tu obdivovala tie nádherné jesenné farby, ale cez týždeň na to
až toľko času nebolo. Tajne sme dúfali, že nám bude svietiť slniečko, čo sa
nakoniec síce nestalo, ale myslím, že niektoré fotky sa napriek tomu podarili.
Veď kuknite sami, priamo TU. A tak sme
sa tri hodiny túlali po neskutočne krásnej prírode, Beki si prišla na svoje,
lebo sme sa zatúlali aj na najstarší cintorín v Ayri, ktorý bol taký
veľký, že je tam dovolené jazdiť autami. Prechádzka nám trvala takmer tri
hodiny, počas ktorých sme stopovali niekoľko pobehujúcich veveričiek,
obdivovali (tie chlpaté) kravičky :),
kývali golfistom a ja som počas prechádzky lesom úplne žasla nad tým
tichom a kľudom. Vrátili sme sa niečo pred druhou a bolo načase
uvariť obed...
Ja som sa už dlho chystala vyskúšať šúľance a Riina
sa rozhodla pre cestoviny so šošovicovo-paradajkovou omáčkou. No srandy kopec! Nie
len, že som hneď na samom začiatku prišla na to, že vlastne neviem, ako dlho by
sa mali variť zemiaky v šupke, ale dokonca aj Riina mala niekoľko menších
nedopatrení, vďaka ktorým sme sa veľmi dobre zabávali. Napríklad, všetko išlo
dobre až do momentu, kedy sa nerozhodla zliať uvarené cestoviny. Pochopiteľne,
keďže nemáme sitko, štvrťka z nich skončila v umývadle s jarovou
vodou a následne v koši. Potom prišla na rad omáčka. Šošovicu namočila
do vody asi tak na tri minúty a poď ho s ňou do hrnca. Chvíľu ju
varila, lenže potom prišla na to, že tam asi dala zbytočne veľa vody a tak
sa jednoducho rozhodla, že tú vodu povyberá. A čím iným, než hrnčekom na
kávu. Keďže šošovica je ale veľmi rýchle stvorenie, najmä, ak pláva vo vode, je
samozrejmé, že miesto čistej vody povyberala aj kopec šošovice. No a napokon
to chcelo paradajky. Po počiatočných problémoch otvoriť krabicu s omáčkou,
sa to nakoniec podarilo a Riina to radostne vyliala do hrnca. Lenže v tom
momente to bola skôr paradajková polievka, než omáčka na cestoviny. A tak miešala
a miešala, pokým sa voda neodparila, (neviem, ako nakoniec dopadla tá
šošovica, keďže sa varila málinko dlhšie než je asi normálne). Napokon však všetko dobre dopadlo, zdanlivá polievka
zhustla na omáčku a o chvíľu sa už spokojne rozťahovala na
cestovinách.
A moje varenie? No celkom fajn až na to, že pokým
som ja dovarila moje slávne šúľance, Riina už dojedla, stihla aj riady poumývať
a šla sa učiť do izby. (Alebo to bola len výhovorka a už sa jednoducho
nedokázala pozerať na to, ako sa trápim s cestom :D). Ale späť k vareniu...
Rada
č. 1
Začnem pekne od začiatku, čiže v obchode. Tentokrát
je jedno, či ste začínajúci kuchár, alebo študent. Pokiaľ ste v zahraničí,
vždy noste so sebou do obchodu slovník.
Stačí aj maličký v mobile, ale pri niektorých situáciách je to na
nezaplatenie. Ja som tak napríklad našla strúhanku. (A ľutujem, že som to
nezačala praktizovať skôr, vyhla by som sa tak trapasu, keď som si namiesto
šampónu kúpila kondicionér a potom sa rozčuľovala, že to nepení). Keď ste
si (aj vďaka slovníku) nakúpili všetko potrebné, môžeme začať variť.
Rada
č. 2
Rozmyslite
si aspoň deň dopredu, čo chcete variť. Vysvetlím na vlastnej
skúsenosti. Pred pár dňami som mala neskutočnú dilemu, čo uvariť. Rozhodovala som
sa medzi šúľancami, mäsom s cícerom, alebo špagetami s nivovou omáčkou.
Po dlhom uvažovaní som sa rozhodla pre šúľance. Spokojne som napochodovala do
kuchyne, vytiahla všetko potrebné a nakoniec s hrôzou zistila, že
recept po mne pýta hrubú múku a ja mám iba hladkú.... Čiže bolo treba
vybrať iné jedlo. A tak som sa rozhodla pre mäso s cícerom. Lenže nikto
mi nepovedal taký detail, ako že cícer treba namočiť, minimálne noc pred tým. A tak,
hoci bolo moje rozhodovanie veľmi ťažké, napokon mi neostávalo nič iné, len
uvariť špagety a fláknuť si na to omáčku.
Rada
č. 3
A to ma privádza k ďalšej rade, zaobstarajte si priateľa na telefón. Niekoho
s kým sa viete v prípade potreby kedykoľvek skontaktovať a požiadať
ho o radu týkajúcu sa varenia. Ako to zvyknem robiť napríklad ja, že
posielam fotky plesnivého syra (Niva) môjmu tatinkovi s otázkou, či je to
ten správny druh plesne a či určite nezomriem keď to zjem. Alebo, či tá
usadenina v zeleninovej polievke je v poriadku, alebo sa tam stihla
za pár hodín vytvoriť pleseň... Hej, zdá sa to ako blbosti, ale vo chvíli, keď
začnete sami variť, aspoň zo začiatku, začnete si všímať detaily, ktoré by vás
predtým v živote nenapadli. Ako napríklad včera, keď som sa teda rozhodla
namočiť cícer, položila som na hrniec tanierik, (veď viete, mušky útočia, tak
nech nemám na druhý deň mušiu polievku). V tom momente som ale začala
rozmýšľať nad tým, či tam ten tanier môžem nechať, či ten cícer nepotrebuje
vzduch. (Nakoniec som ho tam nechala :D). A tak isto je super, mať
kamaráta nie len na telefóne, ale tak isto prítomného 4D, aby vám mohol v prípade
potreby pomôcť. Ako napríklad oškrabať prilepené cesto z prstov, keďže v tej
chvíli sa cítite ako mucholapka a čohokoľvek sa dotknete, ostane s vami
nerozlučne späté.
Rada
č. 4
No a nakoniec jedna z posledných rád
dnešného dňa. To sa týka zrejme predovšetkým študentov, ktorí bývajú na intráku
a teda zdieľajú kuchyňu s inými ľuďmi. Pripravte sa na to, že pokiaľ ste (podľa merítka niektorých ľudí),
až príliš poriadkumilovný človek, ktorý chce mať v kuchyni čisto, tak vo
väčšine prípadov si to smetie vynesiete sami, povysávate, alebo pokiaľ chcete
mať priestor na varenie, tak si predtým umyjete kuchynskú dosku. (V našej
kuchyni sa to už pohlo k lepšiemu a z času na čas je tam naozaj
čisto, ale niekedy tomu treba trochu dopomôcť). (Haha, predstavte si moje
prekvapenie, keď mi tu zopár kamarátov a spolubývajúcich povedalo, že
čítajú môj blog za pomoci prekladača. Skoro som odpadla! Pozdravujem :D)
Rada
č. 5
Na záver jedna celkom jednoduchá. Pokiaľ sa
chcete tomuto celému kuchynskému trapasu vyhnúť, urobte to ako naša ďalšia
spolubývajúca. Jednoducho vytiahnite z mrazáku predpripravené mäso, dajte ho do trúby na 15 min, choďte si
medzitým napríklad zahrať na klavír a keď sa vrátite, mäso bude hotové a vy
si k nemu jednoducho capnete omáčku z konzervy zohriatu v mikrovlnke.
Je to o dosť rýchlejšie, ale zároveň prídete o všetku srandu, takže
toto veľmi neodporúčam.
A asi ste zvedaví, ako nakoniec dopadli moje
šúľance. Hrdo priznám, že boli naozaj výborné. Síce nevyzerali tak celkom ako
tenučké štíhle šúľance od mojej babičky (pretože po prvých dvoch štíhlych
kúskoch, ktoré som ledva odlepila od prstov som si jednoducho povedala, že na
to dlabem a šľahla som do vody hocaký tvar aký sa naskytol). Predstavte si
tú moju radosť, keď mi úspešne vyplávali na povrch hrnca! Ešte som si na
panvici opražila strúhanku s cukrom a v mikrovlnke roztavila
kúsok masla. Naložila som to do taniera a s pocitom najväčšej radosti
a pyšná sama na seba, som to spokojne spapkala!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára